Rozdiel bol, že štúdium bolo celkom časovo intenzívne a náročné. Na jeden predmet vychádzali väčšinou 2 lectures a jeden seminár - dokopy 4.5 hodiny. Regulárny študenti pritom mali 8-9 predmetov, takže popri škole väčšinou nestíhali pracovať. Dochádzka býva väčšinou povinná (povolené 1-3 absencií). Skúšky aj midtermy sú vždy pre všetky predmety naplánované vopred na 1-2 týždne (môže sa stať, že budete mať aj 2-3 skúšky v jeden deň). Všetky sú písomné na papiery (napr. aj keď sa týkajú programovania, kód jednudocho píšete ručne na papier). Väčšinou platí, že predmety, kt. sú organizované International Office sú ľahšie a predmety vo francúzštine sú najťahšie. Všetky testy sa potom vyhodnocujú cca mesiac viacerými profesormi (anonymne) a na review a opravný termín sa dá prihlásiť až počas nasledujúceho semestra - dôležité pre študentov prichádzajúcich na 1 semester. Celkovo sa snažia byť čo najviac objektívni, no odporúčam chodiť vždy na review (mne sa stalo, že raz si nevšimli celú stranu riešenia). Moja koordinátorka odmietala komunikovať po anglicky, ale inak sa profesori aj administrativa snažila.

Čo sa týka kvality štúdia, myslím, že na domácej univerzite je vyššia. Na Dauphine som absolvovala všetky magisterské predmety, kt. boli dokonca povinné pre regulárnych študentov, no level informácií, kt. sme dostali mi prišiel skôr ako na bakalárskom levely. Prešli sme cez viac tém, no veľmi po povrchu a od úplnych základov a študenti vyzerali, že to boli pre nich novinky.