Linz je oveľa rozmanitejšie mesto, ako som čakal. Vo Viedni asi každý očakáva zástupy migrantov, ale aj v Linzi bolo veľa obyvateľov afrického, arabského či juhoslovanského pôvodu, takže na uliciach to bol občas hotový jazykový Babylon.
Nemčinu som sa v čase odjazdu učil nejakých 12 rokov (vrátane kurzov ekonomickej nemčina na inštitúte), ale nemal som možnosť žiť v nemecky hovoriacom prostredí, takže znalosti to boli skôr teoretické. Na univerzite s tým problém nebol, ako som už písal, anglicky vedeli všetci. Horšie to bolo v meste, kde to vyzeralo, že anglicky nevie nikto. To by samo o sebe nebolo problémom, predsa len som išiel do Rakúska s tým, že si poriadne zlepším nemčinu. Problém bol, že miestni moc nemecky nerozprávali. Ako sme sa dozvedeli na medzikultúrnom kurze, väčšina Rakúšanov rozpráva svojimi lokálnymi dialektami, aby dali jasne najavo, že oni nie sú Nemci, ale Rakúšania. A tie ich dialekty sa na nemčinu miestami vôbec nepodobajú. Navyše rozprávajú dosť rýchlo (rýchlejšie než Nemci), takže dohovoriť sa s nimi bol často celkom problém aj napriek tomu, že som počas semestra mal 2 kurzy nemčiny na úrovni B2 (gramatika a písanie) a aj kurz hornorakúskeho dialektu.
Po konci semestra musím povedať, že nemčinu som si zlepšil, ale zďaleka nie tak, ako by som si predstavoval. Dúfal som, že po konci Erazmu už budem schopný bezproblémovo komunikovať v nemčine. Bohužiaľ sa mi len trochu zlepšil hovorený prejav, ktorý je málinko plynulejší, ako bol.
Kurz písania bol pre mňa prínosný, prebrali sme rôzne postupy pri písaní oficiálnych aj neoficiálnych dokumentov v nemčine. Kurz gramatiky bol horši, na úrovni B2 som očakával oveľa viac, ale prakticky všetko, čo sme preberali, som už bol naučený z gymnázia alebo z kurzov ekonomickej nemčiny na inštitúte.